Miesto kde leží obec Košariská nebolo ani v minulosti pusté a bezvýznamné. Keď vraciame listy dejín späť, pristavíme sa pri niektorých udalostiach, ktoré dodnes nie sú zabudnuté.

Najstaršie stopy

      Najstarším dôkazom ľudskej činnosti na území obce poukazujú vzácne nálezy kamennej škrabky a úlomkov pazúrika.

      V časoch keď Rimania bojovali a obsadili aj kraje nad Dunajom prechádzala cez náš kraj cesta, ktorá viedla pod Baranec, popod Klenovú a smerom na Považie. Na tejto ceste sa nachádza hradisko Hrádok pri terajších Košariskách. Hrádok mal pravdepodobne strážnu funkciu dolného priechodu župnej cesty. Hradisko bolo vyvýšené nad okolím 10-12 metrov a tým zaisťovalo jeho obyvateľom úplnú bezpečnosť. Obohnaný priestor hradiska tvoril časť osady. Táto osada bola pravdepodobne predchodcom dnešných Košarísk. Na Hrádku sa našlo mnoho úlomkov z nádob a peniaze z mladšej doby bronzovej tzv. hallštadtskej doby ( 800-400 pred n. l. ).

Osídľovanie územia Košarísk

      Územie obce Košariská bolo v minulosti súčasťou obce Brezová. Prvá písomná zmienka o okolí Brezovej pochádza z roku 1263, ale nedosvedčuje existenciu našej osady. V skutočnosti bolo územie obce počas celého stredoveku pokryté lesmi. Až okolo roku 1550 sa začína osídľovať. Boli to obyvatelia z južného Slovenska, ktorí utekali pred Turkami do vzdialenejších a bezpečnejších krajov. Výraznejšie osídľovanie nastáva v roku 1620. Títo obyvatelia získavali pôdu klčovaním a vypaľovaním lesa. Zaoberali sa zväčša pastierstvom, čomu nasvedčuje aj názov samotnej obce Košariská a susedného Priepasného, ale aj názvy chotárov napr. Žiare, Salaská, Kolibniská, Valaské, Baraní dvor.
     V 17 storočí sa delili o obyvateľov Košarísk dve panstvá. Horné Košariská patrili pod panstvo Čachtické „Erdodiovské“ a Dolné Košariská patrili pod panstvo Smolenické „Revayovské“.

Vznik prvej obce

      Košariská i susedná dedina Priepasné patrili v minulosti do obce Brezová. Pod obcou Brezová sa Košarišťania nemali dobre a po viacerých nezhodách medzi sebou sa snažili o osamostatnenie. Dlho trvalo vymáhanie osamostatnenia obce. Až v roku 1786, za cisára Jozefa II. bola obec Košariská - Priepasné osamostatnená. K Horným a Dolným Košariskám sa pripojili kopanice: Plačkáci, Martinkéch, Trvajová Dolina, Juháséch, Dlhý Vršok, Batiková, Mosnáčkovia, Kopeckári, Kostelančíci, Hrajnoháci, Zubáči, Jandéch Dolina a celé Priepasné. Brezovania videli, že deľbou majetku veľa stratia a tak sa v decembri 1790 postarali o opätovné zlúčenie.

Boj o samostatnú obec

      Košarišťania sa nevzdávali myšlienky mať samostatnú obec. V nasledujúcich rokoch sa o to niekoľko krát pokúšali, ale stoličný úrad ich žiadosť zamietol.
      Ďalší pokus o osamostatnenie nastáva po skončení 1.svetovej vojny v roku 1919.Po rokovaniach na stoličnom úrade v Nitre odišli zanietenci osamostatnenia do Hlohovca a tam vyjadrili dôvody osamostatnenia. Bolo to 15 bodov, ktoré sú zakotvené v Kronike obce Košariská - Priepasné. Uvedených 15 bodov končí výrokom: „Žiadame rozlohu a výmer katastrov podľa starej zachovalej hranice, ktorá nám patrila až do roku 1790“. Rozdelenie bolo veľmi zložité a zdĺhavé, lebo sa nemohli dohodnúť na spoločnej hranici. Definitívne osamostatnenie Košarísk -Priepasného sa uskutočnilo až v roku 1926.

Vznik samostatného cirkevného zboru

      V roku 1870 vznikol samostatný Košarišťansko - Priepasňanský evanjelický cirkevný zbor, ktorí sa odčlenil od Brezovského. Za prvého farára novovzniknutej cirkvi bol zvolený Pavol Štefánik. Náš neorenesančno - neoklasicistický kostol bol dokončený v roku 1875 a vysvätený v roku 1878.

Milan Rastislav Štefánik

      21. júla 1880 sa v košarišskej fare narodil Milan Rastislav Štefánik. Vynikajúci astronóm, vojak, politik a diplomat – najvýznamnejšia osobnosť v moderných dejinách slovenského národa. Generál Dr. M. R. Štefánik sa počas 1. svetovej vojny výraznou mierou zaslúžil o vznik samostatného Československa. Tragicky zomrel pri Ivanke pri Dunaji v roku 1919 a pochovaný je na Bradle.

1.svetová vojna

      Na frontoch počas 1. svetovej vojny zahynulo 47 mužov z Košarísk. Po vojne odišlo veľa ľudí za prácou do cudziny, predovšetkým do Ameriky.

1.Československá republika

      Za 1.Československej republiky sa v obci vybudovali nasledovné diela: Národný dom Štefánikov, Jubilejná škola a na Bradle bola postavená Mohyla M. R. Štefánika. Mnohé plány nevyšli ,lebo sa schyľovalo k 2. svetovej vojne.

2.svetová vojna

      Počas 2. svetovej vojny sa v okolí Košarísk odohralo viacero bojov partizánov s fašistami. V okolitých horách sa pôsobil partizánsky oddiel pod velením Jána Reptu. Pre Košariská sú najvýznamnejšie boje proti fašistom a gardistom v Lopušnej Doline a taktiež partizánsky tábor vo Dvoloch. Našu obec oslobodili dňa 6. apríla 1945 vojaci Červenej armády spoločne s partizánskym oddielom.

Udalosti po 2.svetovej vojne

      Povojnové nadšenie neobišlo ani našu obec. Hneď po oslobodení obce dňa 6.apríla 1945, už 9. apríla bol zvolený 24 členný Národný výbor.

      V auguste roku 1955 sa na Košariskách utvoril prípravný výbor a založilo sa tu Roľnícke družstvo.

      26.augusta roku 1955 sa uvažovalo o rozdelení obce na Košariská a Priepasné. Rozdelenie obce sa uskutočnilo v máji 1957 bez dramatickosti, hádok a súdenia.

      Dokončila sa elektrifikácia, vybudoval sa vodovod, materská škola, predajňa potravín i dom smútku. Obec sa nevyhla násilnej kolektivizácii a bola vyhlásená za zánikovú. Bola zrušená základná škola a dedina sa začala vyľudňovať.

Súčasnosť

      V súčasnosti v našej obci žije asi 400 obyvateľov a fungujú tu viaceré organizácie, združenia a spolky, ktoré sa aktívne podieľajú na znovu oživovaní spoločenských aktivít obce.