V roku 1968 sa po politických zmenách opäť začal dostávať do povedomia Milan Rastislav Štefánik. Návštevníci vo väčšom počte začali chodiť na Bradlo - miesto posledného odpočinku M. R. Štefánika a zastavovali sa aj pri jeho rodnom dome, ktorí slúžil ako evanjelická fara. Vtedy vznikla myšlienka urobiť s rodného domu múzeum.
      V roku 1969 sa začalo s prestavbou fary na múzeum. Budova bola dokončená a pripravená na exponáty. Múzeum však fungovalo s politických dôvodov len krátko. Múzeum M. R. Štefánika bolo znovu otvorené až 21. júla 1990 a odvtedy funguje nepretržite.

      Ide o memoriálne múzeum, ktoré prostredníctvom svojej expozície podáva komplexný pohľad na Štefánikovu osobnosť. V šiestich miestnostiach sa múzejne dokumentuje jeho životná dráha, súkromie a záľuby, no najmä jeho vojenská, diplomatická a politická činnosť.
      Medzi najvýznamnejšie exponáty patrí Štefánikova uniforma brigádného generála francúzskej armády, časť zariadenia parížského bytu a súbor predmetov z Oceánie.